Výsledok hľadania pre slovo: consecutio temporum
consecutio temporum [kón-kúció] neskl. ž. ‹l› lingv. zásada používania slovesných časov v súvetiach vyjadrujúcich vzťah časovej následnosti, resp. závislosti slovesných dejov medzi vetou riadiacou (hlavnou) a podriadenou (vedľajšou), uplatňovaná najmä v latinčine, zjednodušene v angličtine, nemčine a vo francúzštine
<<< sebarealizovať sa cosec >>>